Tak som sa rozhodol, že nastal čas zohnať si lepší pracovný nástroj - nový notebook. Značne ovplyvnený kolegami vo firme, blogom Davida Alisona a vynikajúcou cenou za staršie modely MacBookov som sa rozhodol. Takze od stredy 4.6.2008 som hrdý majiteľ Apple MacBooku. Radosť mi síce kalí skutočnosť, že batéria bola úplne mŕtva a musel som ju reklamovať, ale 10 pracovných dní už nejako vydržím.
Pokusne som si nainštaloval na notebook Ubuntu - reku, 7.10 vyšla, dám mu šancu, bude na desktop viac vyladený ako Debian. Ale čo čert nechcel, zabudol som ako na kryptovaný filesystém /home. Jediná vec, na ktorú som si spomínal, bolo slovo dm-crypt. Nuž Google niečo našiel a vysvetlil mi, že čo mám použiť a nainštalovat, hromadu vecí pre podporu kryptovaných filesystémov. Keď to skrátim a zjednoduším, treba spraviť asi tak toto:
do /etc/modules pridať: fuse lp aes dm-crypt dm_mod
nainštalovať cryptsetup:
sudo apt-get install cryptsetup sudo cryptsetup create home /dev/sda3
čo nám vytvorí nové device /dev/mapper/home
Overíme si, či je všetko správne: sudo mount /dev/mapper/home /mnt
ak áno, zapíšeme konfiguráciu napevno do /etc/crypttab:
Začal som dopĺňať "menovky" do jednotlivých príspevkov, ktoré umožňujú prehľadné zobrazenie príspevkov spadajúcich pod určitú kategóriu (napr. Linux, MythTV, Gentoo).
V mojom živote nastalo pár zmien - nova práca (odlišná od toho, čo som robil doteraz), každodenné cestovanie, neskoré príchody domov, nový obľúbený operačný systém... Niekoľkoročné skúsenosti s Gentoo mi síce dokázali, že je to dobrá distribúcia Linuxu, ale jej typická charakteristika - kompilovanie - je jej najväčšou nevýhodou. Pri rýchlom počítači to nevadí, ale ak je k dispozícii iba pomalší hardware, začína to HW značne intenzívne pocitovať. Momentálne používam ako pracovný počítač Notebook Dell C610 (1 GHz PIII, 768 MB RAM), na ktorom je kompilovanie Gentoo diplomaticky povedané... nepraktické. Hodinové čakania by boli v tomto prípade neakceptovateľné, tak som zvolil v novej práci bežne používané distro - Debian. Inštalačný čas balíčkov sa nedá s Gentoo kompilovaním porovnávať, pričom vačšina aplikácií v Debiane funguje rovnako dobre ako v Gentoo. V prípade že nie, podobne ako Gentoo aj Debian má silnú komunitu užívateľov, ktorí už mnoho problémov riešili a vyriešili, a napísali o tom do nejakého diskusného fóra. A tak som konvertoval na Debian...
Minule pri výpadku prúdu sa mi resetoval set-top-box na digitálnu TV (z ktorého mi MythTV Box nahráva síce cez analógový výstup, ale aj tak neporovnateľne kvalitnejšie ako predtým z antény). Poradie kanálov sa pri tom zmenilo na pôvodné, aké je štandardne pri prvom zapnutí set-top-boxu vyhľadaní kanálov. To som zistil, až keď sa nahrali úplne iné programy ako som mal nastavené. Poprehadzoval som si ich zasa podľa seba. Keď sa to krátko na to stalo po druhýkrát, povedal som si - nechám to tak a prečíslujem kanály priamo v MythTV. Tak som prihlásil cez MythWeb a kanály pomenil podľa set-top-boxu. Na druhý deň sa problémy opakovali - zasa bolo na nahrávkach niečo úplne iné. Na moje zdesenie som zistil, že napriek správnym NOVÝM !!! číslam kanálov v MythTV sa na set-top-boxe stále prepínaju podľa starých čísel! Po nejakom tom skúmaní som prišiel na to, že v tabuľke channel v databáze mythconverg sú okrem čísel kanálov v ďaľšom stĺpci aj frekvencie (?) freqid. V nich sa ale nachádzali povodné čísla kanálov z doby pred prečíslovaním a používali sa na posielanie čísla do IR vysielača na diaľkové ovládanie set-top-boxu.
Vyriešilo sa to nasledovnou úpravou v databáze:
update channel set freqid = channum where channum<>"" and freqid<>"";
channum<>"" zabezpečí prepísanie len skutočne používaných kanálov freqid<>"" sa stará o to, aby sa neprepisovali dáta satelitných kanálov
Krátky test vyzeral dobre, živé vysielanie naskočilo na správny kanál. Zajtra sa uvidí, či úpravy definitívne pomohli.
Po updatovaní postaršej verzie Xine (prehrávač videa, DVD v Linuxe) som bol dosť nasr..., ehm, PODRÁŽDENÝ, pretože titulky sa zrazu prestali zobrazovať s diakritikou. Po pár (desiatkach) minútach nastavovania a Googlovania som na to prišiel:
v príslušnom súbore .xine/config bolo treba nahradiť riadok subtitles.separate.src_encoding:cp1250 riadkom subtitles.separate.src_encoding:windows-1250
Bolo treba nahrať do adresára /usr/share/xine/libxine1/fonts fonty obsahujúce znaky s diakritikou, s ktorými táto novšia verzia Xine vie pracovať (prečo v tejto verzii prestali fungovať tie pôvodne fonty som nezistil). Našťastie som takéto našiel už hotové na tejto stránke.
V MythTV Wiki som objavil odkaz na Mythtvplayer, prehrávač nahrávok z MythTV, ktorý skutočne funguje vo Windows. Z najnovšou verziou MythTvPlayer0.3.5Pre3 mám síce problémy, ale staršia 0.3.4 funguje dobre. Autorovi 3x hurá, hurá, HURÁÁÁ !
Ako dlhoročný fanúšik sci-fi mám rád vesmírne simulátory. Pred niekoľkými rokmi som bol ako beta-tester prihlásený do hry EVE-Online, ale príliš veľa som toho nenatestoval. Vtedy aktuálna testovacia verzia bola zabugovaná a ani slušné pripojenie na Internet nebolo samozrejmosťou. Po pár pokusoch (skončených väčšinou pádom programu) som to vtedy vzdal. Sem-tam som si prečítal správy o postupe prác na hre, pozrel obrázky z novej verzie a nakoniec aj správu o dokončení a komerčnom spustení hry. Potom som na EVE pomaly, ale o to istejšie zabudol.
Pred pár dňami mi kamarát poslal video so zábermi z hrania EVE. Od čias beta verzie sa situáca enormne zlepšila. Grafika, nové možnosti herného systému. Tak som sa rozhodol, že sa na to znovu pozriem. Zaregistroval som sa a mám 14 dní na to aby som trial-verziu hry bezplatne vyskúšal. Stiahol som klienta (asi 600 MB) a po dvoch dňoch hrania som nadšený, čo všetko odvtedy zamontovali programátori do EVE.
Na začiatok treba povedať, že EVE nie je bežný vesmírny simulátor, ako bol napríklad Freelancer. Ide o simuláciu, kde letový systém pripomína skôr vesmírnu stratégiu. Loď totiž neovládate v reálnom čase, ale zadávate jej príkazy klikaním na ikonky či ovládacie menu. Každý príkaz sa vykoná minimálne so sekundovým oneskorením, čiže ani pomalá linka do Internetu asi nebude problém (sekunda hore-dolu). Hráč vyberie miesto a počítač tam doletí. Pri tomto štýle ovládanie môžete EVE hrať v okne namiesto full-screenu a počas nudného letu na miesto určenia (alebo ťaženia minerálov na asteroidoch, prípadne počas lahších bojov) sa prepínať do iných aplikácií, spustených na počítači. Počítač to v pohode odlieta za vás. Takže ak ste hard-core vesmírny stíhač, tak to asi nebude vaša parketa.
Príbeh je približne nasledovný: ľudstvo kolonizovalo vesmír. Boli postavené skokové brány na rýchly prechod medzi hviezdnymi systémami. V jednom z nich sa nachádza prirodzená červia diera - do neznámeho hviezdneho systému na inom konci vesmíru. Kolonisti cez ňu prešli, našli obývateľné planéty, založili si nový domov. Jedného dňa sa ale priechod cez červiu dieru uzavrel. Kolónie zostali odrezané od zvyšku ľudstva. Vačšina z nich neprežila a postupne zanikla. Zostali iba 4 veľké, ktoré sa po dlhých rokoch úpadku znovu postavili na nohy, rozvíjali sa ďalej až založili 4 veľké hviezdne ríše.
Po zaregistrovaní si hráč vyberie, za aký národ bude hrať. Každý z nich má odlišnosti vo vlasnostiach, histórii, technike. Pre svoju postavu si zvolí meno, nadefinuje základné vlastnosti a dokonca aj výzor tváre. Na začiatku hry hráča prevedie cez všetky funkcie menu a ovládanie "tutorial", kde si odkliká okienka s postupom, ako urobiť to či ono. Je to trochu zdĺhavé ale oplatí sa. Tutorial postupne odblokuje ďalšie a ďalšie funkcie v menu.
Začína sa s jednou loďou (fakt slabá šunka, ale zadarmo). Ak vás rozstrieľajú, doletíte v záchrannom module na základňu a dostanete novú (zas ten základný šunko-model). Ak by nepriateľ zničil aj modul, budete na stanici klonovaní, so základnými vlastnosťami ako pri prvom štarte hry. Vlastnosti sú dôležité (bez nich niektoré činnosti jednoducho nespravíte) a dajú sa zlepšovať tréningom. Zvolíte si, čo sa má trénovať a po určitom čase vám poskočí skill level o stupeň hore. Každý ďalší level trvá dlhšie, takže vám trénink ovládania napríklad veľkých bojových lodí zaberie dni až týždne reálneho času. Ak máte peniaze, možete si nejaké skills aj prikúpiť, ale ešte neviem či sa takto dajú aj zvyšovať levely. Nejaký ten bonus sa dá získať používaním kybernetických implantátov. Ak už máte postavu slušne natrénovanú, je lepšie sa poistiť (to myslím doslova, v menu Insurance) a potom po zabití môžete dostať lepšieho klona so všetkými natrénovanými schopnosťami. Prípadne dostanete naspäť aj časť peňazí za zničenú loď.
V hre je široká paleta lodí, od malých stíhačiek, cez krížniky a veľké battleships, až po obrovité dreadnoughty. Môžete tažiť minerály z asteroidov, obchodovať s tovarom, plniť misie pre splnomocnencov nejakých korporácií (tzv. agenti), loviť zločincov za odmenu. Dokonca možete kúpiť plány na výrobu nejakých zariadení (blueprints). Naťažíte si minerály, na stanici ich necháte spracovať na kovy (reprocessing) a možete vyrábať a predávať vlastné výrobky.
Lietanie po hviezdnom systéme sa vykonáva pomocou warp drivu - ktorý zrýchli loď na mnohonásobok bežnej cestovnej rýchlosti. Medzi systémami sa presúva pomocou skokových brán (jump gates).
Po chvíli si na ovládanie hry zvyknete - ide o sústavu menu, ktoré sa otvárajú ako okienkový systém (celkom ako Windows). Naučíte sa vyvolať si informácie o tovaroch - kde sa najlacnejšie nakúpi a kde najdrahšie predá, koľko peňazí máte, aký majetok máte odložený na akej stanici, kto vám koľko dlhuje a kto vás má či nemá rád (a ide vám vyhlásiť vojnu).
Každý hráč je od začiatku súčasťou nejakej vygenerovanej korporácie. Možete si ale založiť vlastnú a prijať do nej aj ďalších hráčov. Takto budete všetci spolupracovať (napríklad na spomínanej výrobe a predaji zariadení).
To je asi tak všetko, čo som si zapamätal z tutorialu a nejakých informácií na stránkach EVE. Postupne budem písať o mojich skúsenostiach z hrania.
Zatiaľ len toľko:
tá štandardná loď je dobrá len na prvých pár misií
oplatí sa chvíľu ťažiť asteroidy a zarobiť si tak základný kapitál
po prejdení tutorialu zameraného na boj dostanete asi 1000 ISK (miestna mena) odmenu za každý zostrelený tréningový nepriateľský stroj, pričom sa sem môžete vrátiť a dostávať tieto odmeny za každý ďalší zostrel stále a znova, tiež dobré na jednoduchý aj keď malý zárobok
učiť sa, učiť sa, učiť sa... pardón... trénovať skills, trénovať skills, trénovať skills
hneď ako na to máte peniaze a skills, kúpiť lepšiu loď - fregatu - s vačším nákladovým priestorom a lepšie zbrane (alebo aspoň prikúpiť jednu lepšiu zbraň)
nesklamte agentov pre ktorých plníte misie, či už tak že misiu vzdáte, alebo ju budete ignorovať (vraj sa im to nepáči a znižuje to nejaké vaše hodnotenie či čo)
Distribuovane kompilovanie fungovalo pomerne dobre, ale v niektorých prípadoch boli kompilácie prerušené chybou. Bez distcc sa všetko skompilovalo dobre, takže chyba bude asi v komunikácii medzi jednotlivými stanicami clusteru (možno sa nestihli poslať skompilované súbory na domovský počítač kým uplynul timeout, alebo kompiloval súbory v nesprávnom poradí). Podobným projektom ako je distcc, je aj Icecream, ktorý z distcc vychádza. Tak som ho pokusne nainštaloval, uvidíme ako sa bude správať.
Aby sa pri kompiláciách toho istého software na viacerých počítačoch príliš nezaťažovala linka do Internetu, nastavil som "Download Cache for LAN Http Replicator". Teraz sa budú všetky ebuildy z Internetu ťahať iba raz, na domáci server, ktorý bude robit proxy pre ostatné počítače.
Dnes som na mojom Gentoo notebooku - gentoobooku - znovu skompiloval KDE (vybral som si možnosť neinštalovať kompletný balík KDE, ale tzv. split ebuilds, kde sa neinštaluje všetok KDE balast, ale len tie dôležité veci). Pri tejto príležitosti som konečne rozbehal distcc. Teraz sa pri kompilovaní rozhodia čiastkové kompilácie na viaceré počítače, čím by sa mal celkový čas výrazne skrátiť. Priebeh kompilácie sa dá sledovať pomocou príkazu distccmon-text - len som musel prihodiť do súboru /etc/env.d/02distcc riadok
Pri pokuse o ďaľší emerge world som sa dostal do slepej uličky, kôli závislostiam balíčkov postgresql-8.1.5-r1 a libpq-8.1.5, ktoré sa blokovali navzájom. Bolo ich treba umravniť pomocou
emerge -uO1av libpq libpqxx postgresql
Tento príkaz nainštaloval potrebné balíčky "nasilu". Hm, sem tam sa aj v inak výbornom systéme dejú zvláštne veci.
Aby som nechodil ďaleko, vypožičiam si citát Nicka Bostroma z článku Proč žijeme v počítačové simulaci, ktorý taktiež odporúčam prečítať. Podľa neho je pravdivý aspoň jeden z nasledujúcich predpokladov:
Civilizace na úrovni lidstva velmi pravděpodobně zanikne dříve, než dosáhne posthumánní úrovně.
Je velmi nepravděpodobné, že by posthumánní civilizace spouštěly historické simulace (nebo jakékoliv podobné).
Téměř jistě žijeme v počítačové simulaci.
S bodom 1. úplne súhlasím, vždy keď sa pozerám na správy s Blízkeho Východu (ako sa to vlastne správne píše ?). K bodom 2. a 3. len toľko, že o posthumánnych civilizáciách vieme ... ehm... máločo a že si niekto niekedy nejakú simuláciu spustil absolútne nedokazuje, že v nej žijeme aj my.
Podobne ako vo vyššie uvedených článkoch uvažujme 2 druhy simulácie:
simulácia reality "matrixového typu", v ktorej sú skutočné osoby napojené na virtuálnu realitu
Tento prípad je v sci-fi príbehoch bežná záležitosť a teda asi nik nebude mať problém si niečo takéto predstaviť - dokonca sa pomaly blížime k realizácii (vo vývoji sú implantáty nahrádzajúce zrak či sluch, napojené priamo na mozgové centrá). "Matrixové simulácie" majú jeden dôležitý obmedzujúci faktor - ľudský mozog. Nemôžu bežať pomalšie ani rýchlejšie ako dokáže mozog spracovávať dáta - ani keby bol dostupný superrýchly hardware. Z toho istého dôvodu nie je možné simuláciu opakovať, aspoň pokiaľ nebude existovať spôsob spoľahlivého nedeštruktívneho mazania ľudskej pamäte.
kompletná simulácia osobnosti a prostredia
je zatiaľ čisté sci-fi.
Časť druhá: Technické predpoklady pre beh simulácie.
Ako sa vo vyššie uvedených článkoch spomína, na simuláciu reálneho prostredia treba vysoký výpočtový výkon. To je pravda len čiastočne - iba ak chceme, aby simulácia bežala v reálnom čase, prípadne rýchlejšie. Ak by bola dostatočná rýchlosť (realtime/1000), tak nám stačí tisíckrát menej výkonný hardware. Pre určité simulácie krátkych dejov je mysliteľné aj väčšie spomalenie. Aj dnes je bežné čakať na výpočty náročných fyzikálnych simulácií hodiny či dni. Príkladom sú počítačom generované filmy - výroba trvá celé mesiace, konečný produkt beží 1,5 hodiny. Svoju úlohu zohráva aj náročnosť simulovaného prostredia. Pre simuláciu statickej, prázdnej miestnosti bez okien nie je potrebný veľký výkon procesora, s prehľadom to zvládajú aj dnešné počítače spolu so zastaralými grafickými kartami. Oproti odhadovanej výpočtovej kapacite, potrebnej na simuláciu komplexných dejov odohrávajúcich sa v ľudskom mozgu je to prakticky zanedbateľné. Ak by sme chceli pridať pohľad z miestnosti cez okno, teda obrazovú a zvukovú simuláciu vonkajšieho sveta, aj pri vysokej komplexnosti (slnečný svit, oblačnosť, vietor, dážď) a vysokej úrovni detailov simulovaných predmetov to stále bude menej náročné na výpočtový výkon ako ľudský mozog. Pre dosiahnutie realistickej simulácie vonkajšieho prostredia porovnateľnej s reálnym svetom, v ktorej by sa bolo možné osobne prechádzať, by samozrejme nároky príslušne vzrástli.
Tu sa nachvíľu zastavíme. Otázkou je, ako podrobná simulácia je nutná pre dosiahnutie ilúzie reálneho sveta. Predstavme si človeka, ktorý je od narodenia slepý. S okolitým svetom sa dostáva do kontaktu prostredníctvom ostatných zmyslov - sluchu, hmatu, čuchu a chuti. Ak by ľudia z nejakej skupiny (povedzme neprístupné odľahlé údolie vo vysokých horách), boli slepí a nikdy sa nestýkali s vidiacimi, nikto z nich by nevedel o zraku a teda by nikomu ani nechýbal. Vo svojom slovníku by na to ani nemali slovo. Jednoducho by nemali s čím porovnávať a predpokladali by, že ich stav je jedniný možný, že ich v vnímanie reálneho sveta je dokonalé. Pokiaľ by k nim však jedného dňa zavítal cestovateľ a vysvetlil im, čo je to zrak a oni mu takúto pre nich vylúčenú vec uverili, keďže sa sami nemôžu priamo presvedčiť (napríklad by popísal čo robia vzdialené osoby, ktoré by to neskôr potvrdili), pochopili by, že ich svet je len nedokonalý "odraz" reality. Podobne na tom bude človek, ktorý od malička žil v simulácii (predstavte si Matrix). Preňho je to jediný reálny svet, aj keby grafika bola na úrovni počítačovej hry Doom. Jednoducho to tak pre neho vždy bolo. Bodka. Takže je možné, že ak skutočne žijeme v simulácii, nie je to dokonalý obraz reálneho sveta, ale veľmi zjednodušený model. V skutočnom svete možno vyzeráme úplne inak, alebo máme celý rad schopností navyše, ktoré boli pre potreby tejto simulácie zanedbané - videnie v infračervenom spektre, širší rozsah počuteľných zvukov (infrazvuk - ultrazvuk). Možno tam dokonca panujú iné fyzikálne zákony. V prípade kompletnej simulácie ľudského mozgu sa dajú teoreticky robiť úpravy - preprogramovanie vedomia, aby si myslelo, že to čo vidí, je reálny svet (bez ohľadu na už spomínanú Doomovú grafiku). Podobnú situáciu opísal Stanislaw Lem v knihe Futurologický kongres. Tam sa podobný účinok dosahoval kombináciami drog. Hlavný hrdina Ljon Tichý po odznení účinku drogy zistil, že nablýskaný a čistý svet okolo neho je v skutočnosti šedivý a špinavý, ľudia nechodia do práce v autách ale pešo v zástupoch a namiesto výťahov sa šplhajú po lane zavesenom vo výťahovej šachte (preto ho po každej ceste "výťahom" boleli ruky).
Skúsme si vytvoriť malý "Gedankenmodell" (variáciu na Gedankenexperiment). Predpokladajme, že máme vytvoriť simuláciu reálneho prostredia, pre zjednodušenie stačí ak budú použité momentálne dostupné technológie.
Prostredím bude ostrov o rozlohe niekoľko štvorcových kilometrov, ohraničený morom
Simulovať budeme niektoré fyzikálne javy pozoravateľné na "makroúrovni" - gravitácia, vietor, prúdenie vody. Fyzikálne javy na úrovni atómov a kvantové javy zanedbáme
Simulované objekty budú mať detailné modely, zložené z podobjektov ( strom s listami) s priradenými fyzikálnymi vlastnosťami. Fyzikálny model sa bude starať o deformácie objektov či realistické delenie na menšie kusy
Simulácia bude vykreslovaná v realistickej počítačovej grafike (textúry s ultravysokým rozlíšením, imitácia nerovných povrchov,...)
Tieto body spĺňajú aj momentálne vyvíjané počítačové hry ako Crysis, prípadne hry postavené na hernom engine Unreal 3. Pripomínam že ide o POČÍTAČOVÉ HRY ! určené pre zábavu. Vlastne je mi záhadou prečo sa pre vedecké projekty virtuálnej reality nevyužívajú modifikované počítačové hry. Doteraz všetky vedecké projekty ktoré som videl predvádzať v televízii mali až neuveriteľne pomalú grafiku, kvalitou na úrovni 80.-90. rokov minulého storočia. Neobstojí ani finančný argument - mnohé herné engine boli uvoľnené ako Open Source.
V blízkej budúcnosti (v horizonte niekoľkých rokov) sa bude technológia pre realistickú počítačovú grafiku pravdepodobne vyvíjať nasledovnými smermi:
Simulácia bude vykreslovaná pokročilejšími metódami, napríklad metódou raytracingu (s nástupom viacjadrových procesorov, prípadne špeciálnych prídavných kariet s viacerými procesorovými jadrami, ktoré dodajú potrebný výkon)
Pri dostatku pamäte sa podobjekty môžu ďalej deliť na menšie stavebné prvky - "bunky" o veľkosti na úrovni rozlišovacej schopnosti (ľudskeho oka, prípadne použitého zobrazovacieho zariadenia) s priradenými fyzikálnymi vlastnosťami daného materiálu, ktoré slúžia na detailnú simuláciu predmetu - trhanie papieru, piliny vznikajúce pri pílení dreva, detailné simulácie toku tekutín
Softwarové postupy a algoritmy sú známe, potrebné bude dodať dostatočne výkonný hardware na masívne "matrixové" simulácie veľkého rozsahu. Pre posthumánnu civilizáciu by to nemal byť žiadny problém. Rozsah výkonu potrebného pre kompletnú simuláciu osobnosti a prostredia bude ešte vyšší, netrúfam si ho však na rozdiel od rôznych autorov ani približne odhadnúť.
Časť tretia: Ako zistiť, že žijeme v simulácii ?
Pokiaľ bude vytvorená dostatočne presne a realisticky, nebudú sa vyskytovať logické chyby a abnormálne javy (teda nevznikne chyba v Matrixe), je nemožné overiť si hypotézu, že žijeme v simulácii, pokiaľ nám k tomu tvorca simulácie sám neposkytne prostriedky. Jedinou nádejou je dúfať, že simulácia nie je natoľko komplexná a podrobná, aby sa dostupnými prostriedkami nedali zistiť nezrovnalosti vo fungovaní sveta. Že si tvorca simulácie zjednodušil prácu a niektoré javy sa generujú náhodne, namiesto toho aby sa vypočítali komplikovnými sériami výpočtov, pretože si to aj tak nikto v simulácii nevšimne (teda netreba simulovať kvantovú fyziku v stredoveku, ale zapojiť ju do simulácie až niekedy začiatkom 20. storočia).
Príklad: skúmaním sa zistí, že vo vákuu vznikajú samovoľne častice hmoty. Ak toho už vieme o fungovaní vesmíru dosť a tento jav sa nezhoduje s overenými a fungujúcimi modelmi teoretickej fyziky, alebo im dokonca priamo protirečí, jednou z možností je, že tieto častice prichádzajú odniekiaľ "zvonka". Samozrejme by mohlo ísť aj o niečo úplne iné - napríklad o dôkaz existencie paralelného vesmíru. Takže nehľadajte za každým rohom agenta a nepokúšajte sa skákať z mrakodrapu, pokiaľ nemáte na chrbte reálny, alebo aspoň dokonale simulovaný padák.
V poslednom čase sa mi zdalo, že môj Gentoo notebook sa akosi prehrieva, aj ventilátor hučal príliš často. Keď som chcel skontrolovať nastavenia powersavingu pomocou utility kpowersave, nepodarilo sa mi ju spustiť. Spustenie s konzoly odhalilo chybu - utilita potrebuje k svojmu behu knižnicu libdbus-1.so.2. Po dlhom pátraní v diskusiách na Gentoo Forums som prišiel na príkaz
revdep-rebuild
(inštaluje sa s Gentoolkit-om, viac informácií na stránke Gentoolkit). Prelezie systém a nájde knižnice, ktoré tam nie sú, prípadne sú - ale majú problém (skompilované napevno s určitou cestou, pričom programy ju čakajú inde). Problémové kližnice a programy si potom skompiluje nanovo. Presnejšie povedané pokúsi sa - u mňa sa to celkom nedarilo. Vačšina programov a knižníc pre KDE boli blokované alebo blokovali ďaľšie inštalácie, tak som ich musel odinštalovať. Každé takéto prerušenie činnosti revdep-rebuild znamená vyriešiť problém "manuálne" (teda odinštalovať to, čo robí neporiadok), zmazať dočasné súbory pomocou príkazu
rm /root/.revdep-rebuild*.?_*
(na to revdep-rebuild sám upozorní) a spustiť revdep-rebuild znovu. Nakoniec sa problémy uspešne odstránili, ibaže sa odstránilo aj samotné KDE. To ale nevadí, skompiluje sa nanovo. Aspoň mi to dalo zámienku a príležitosť vyskúšať XFCE.
Po dlhom čase som konečne opravil problém, ktorý ma už dlho otravoval - nefunkčná diakritika v EPG v mojom MythTV systéme. MySQL databáza totiž mala od inštalácie ako "default collation" nastavenú švédštinu. Samozrejme slovenské a české znaky sa neinterpretovali správne.
Bolo nutné vykonať nasledovné kroky:
mať MySQL skompilované s podporou UTF8
súbor /etc/mysql/my.cnf by mal obsahovať niečo takéto:
# use [safe_mysqld] with mysql-3 [mysqld_safe] err-log = /var/log/mysql-401/mysql.err
# add a section [mysqld-4.1] or [mysqld-5.0] for specific configurations. [mysqld] character-set-server = utf8 default-character-set = utf8
potom treba spustiť mysql a zadať príkazy (ten posledný opakovať pre všetky požadované tabuľky):
alter database mythconverg default CHARACTER SET utf8 COLLATE utf8_general_ci;
use mythconverg;
ALTER TABLE program CONVERT TO CHARACTER SET utf8 COLLATE utf8_general_ci;
Potom už len znovu naimportovať data, napríklad z nejakého zdroja XMLTV.
Po tomto by EPG v Program Guide malo fungovat v pohode, až na OSD. Font použitý u mňa (v theme Retro-OSD) je Vera.ttf, ktorý asi UTF-8 nepodporuje. Stačí ale font použitý v tejto theme prepísať na nejaký iný, ten nakopírovať do adresára Retro-OSD. Väčšina ostatných OSD themes u mňa má fonty, kde je UTF-8 v pohode, tak som zobral niektorý odtiaľ (zdá sa mi, že to bol DejaVuSans).
Tak a vyzerá to, že problém s mizerným obrazom na TV je vyriešený. V skutočnosti nebol obraz posielany do TV progresívny, ale nejakým spôsobom tak rozsynchronizovaný, že bolo vidieť prechod medzi jednotlivými políčkami (fields) - zreteľný posun medzi párnymi a nepárnymi riadkami. Pomohla tato stranka. Stačilo pridat do /etc/X11/xorg.conf do sekcie Devices nový riadok - Option "UseEvents" "True". Záťaž procesora je teraz minimálna, obraz je krásny, pohyb postáv a scrolling informačných textov je dokonale plynulý.
Tak toto mi dalo celkom zabrať, rozbehať TV-Out na mojom MythBoxe v Gentoo. Niekoľko dní bezvýsledného prehľadávania diskusných fór nakoniec dodalo použiteľný výsledok.
Zistil som, že:
1./ Nvidia GF6200 posiela do mojho TV príjmača, pripojeného cez S-Video PROGRESÍVNY signál namiesto INTERLACED a nedá sa presvedčiť aby to skúsila prekladane 2./ a to bez ohľadu na to, ako nastavím výstup na CRT Monitor
V MythTV je na to našťastie riešenie: voľba Deinterlace s metódou BOB. Táto vykreslí každý snímok 2x, najprv iba párne riadky, potom pre zmenu nepárne. Výsledok je presne taký ako bežný štúdiový TV program - krásne plynulý.
Tu sa ale ukázal značný problém - vysoká záťaž CPU procesom X (grafický systém v Linuxe). Nepomáhali rôzne parametre v súbore /etc/X11/xorg.conf, nepomáhalo nastavovanie utiltitou nvidia-settings aby OpenGL nepoužívalo V-Sync. Naveľa som sa dočítal, že by mohlo pomocť štartovať kernel s parametrom noapic. Tak som to vzal trochu radikálnejšie, vyhodil som APIC z kernelu, rekompiloval, reštartoval a ajhľa... vysoká záťaž procesora sa už viac nekoná.
No som zvedavý, na aký exotický problém narazím na budúce...
Update: a som zas tam kde som bol, problem nezmizol, len prešiel do ilegality... sem tam sa vynorí a pácha diverznú činnosť... Z ničoho nič sa zvyšuje záťaž CPU, potom klesne, chvíľu sa drží pri zemi, potom skočí do oblakov... úplne náhodne. Našťastie to nie je tak zlé ako predtým, zatiaľ sa pri prehrávaní nahrávok v MythTV trhanie a spomaľovanie neprejavilo.
Update 2: Mno, podľa diskusných fór to vyzerá byť problém oficiálnych Nvidia driverov. Pri ATI karte a oficiálnych ATI driveroch na inom počítači žiadnu zvýšenú záťaž pri BOB deinterlacingu v Mythtv akosi NEPOZOROVAŤ. A teraz mi niekto hovorte, že Nvidia ma kvalitnejšie drivery pre Linux ako ATI... možno to tak kedysi bývalo, ale dnes je asi situácia iná. Uvidím čo povie systém na open-source Nvidia driver.
Donedavna som na notebooku v KDE pri pripajani USB diskov dostaval chybovu hlasku:
A security policy in place prevents this sender from sending this message to this recipient, see message bus configuration file (rejected message had interface "org.freedesktop.Hal.Device.Volume" member "Mount" error name "(unset)" destination "org.freedesktop.Hal")
Dnes som konecne vygooglil odpoved: pridat uzivatela do skupiny "plugdev", v subore /etc/group.
Odteraz sa automaticky USB disk mountuje do /media, ako
/media/sda1 /media/sda2 /media/sda3 ...
Uz len prinutit ho, aby NTFS mountoval pomocou ntfs-3g a bude to dokonale...
Tak som si dnes kúpil nové diaľkové ovládanie na moje linuxové domáce multimediálne centrum. Je to trochu škodoradostný pocit, ale tento druh diaľkového ovládania sa bežne používa pre počítače s Windows Media Center Edition. Ako vidieť, v Linuxe funguje taktiež výborne.
Linux požíva ako štandard pre diaľkové ovládania software menom Lirc. Podporuje slušné množstvo najrôznejších diaľkových ovládaní - od "profesionálnych", až po doma zhotovené infračervené príjmače v kombinácii s univerzálnym diaľkovým ovládačom. Pred nejakým časom mi už jedno diaľkové ovládanie (dodávané so satelitnou kartou) doma pomocou Lirc úspešne fungovalo, avšak po pridaní daľšej TV karty si to rozmyslelo. Tak som sa rozhodol pre kúpu nezávislého hardwaru, ktorý bude fungovať bez ohľadu na použité TV karty.
Samotná inštalácia bola ako vačšina softwaru v portage pre Gentoo Linux jednoduchá. Lirc sa skompiloval pre zariadenie mceusb2, pomocu modprobe lirc_mceusb2 som nahral modul, spustil daemona príkazom /etc/init.d/lircd start, nastartoval testovaciu utilitu irw a... nič. Nasledovala hodinka rekompilovania Lirc, vyhadzovania a nahadzovania modulov, odpájania a znovuzapájania USB konektora od infračerveného príjmača. Nepomohlo. Nakoniec som na to prišiel - v adresári /etc mi po predchádzajúcej inštalácii Lirc s diaľkovým ovládaním od satelitnej karty zostali konfiguračné súbory. Tak som musel mrknúť sa do zdrojákov, nájsť lircd.conf pre moje diaľkové ovládanie, skopírovať ho do /etc, prehrabať sa na Internete, podľa návodu upraviť súbor s lircrc, aby spolupracoval s lircd.conf. Lircrc priraďuje stlačenému tlačidlu na diaľkovom ovládaní nejakú klávesu na klávesnici - takže je možné jednoducho nastaviť program ktorý podporuje Lirc, aby sa jeho funkcie, normálne prístupné klávesovými skratkami, dali ovládať diaľkovo.
Diaľkové ovládania pre MCE majú ešte jednu zaujímavú feature - IR vysielač, ktorý sa dá nalepiť pred senzor iného zariadenia - napríklad starého stolného satelitného príjmača. Takto je možné softwarovo meniť kanály aj na externých zariadeniach. Potom sa už len jednoducho nahrá výstup z tohto zariadenia pomocou bežnej TV karty.
Minule som spominal, ze tlaciaren Canon MP450 v Gentoo Linuxe mi uz funguje a je nazdielana cez Sambu pre ostatne pocitace v sieti. Teraz by bolo uzitocne nazdielat aj scanner v MP450-ke, aby clovek nemusel stale prenasat zariadenie hore a dolu, odpajat ho a zapajat. Tak som preliezol Gentoo Linux Wiki a nasiel navod. Islo to jednoduchsie ako som si myslel - ak je vase zariadenie podporovane. Nainstalovat sane-backend, sane-frontend, xsane islo celkom rychlo. Jedina naprijemnost bola, ze xsane sa nechcelo dat spustit zo vzdialeneho pocitaca, aj ked X-server na nom funguje dobre. Tak prihlasit sa na serveri, spustit graficke prostredie (pouzivam KDE), nastartovat xsane, poklikat par krat a uz to bolo. Preco nie hned tak ? Ak je spravne nakonfigurovany pristup zo vzdialenych pocitacov na sane, sme s pracou v podstate hotovi a na Linuxe mozeme scanner smelo pouzivat.
Aby sa dal scanner pouzivat v systeme Windows treba nainstalovat (myslim ze stacilo skopirovat) program SaneTwain a moze sa scanovat. Je sice nepohodlne behat medzi serverom a druhym pocitacom (tlaciaren mam v stoliku na TV), ale pre tie 2-3 stranky, co raz za cas scanujem, kludne vstanem a tie 2 metre prejdem. Do buducnosti by sa to hadam dalo este spohodlnit pomocou Scanner buttons and one-touch scanning. Cize staci len menit papiere a stlacat tlacidlo - obrazky s oscanovanymi dokumentami sa budu pekne ukladat do adresara zdielaneho cez Sambu.
Konecne sa mi podarilo nakonfigurovat system tak, aby mountoval konkretny druh pamatovej karty stale na to iste miesto, doteraz mal automounter tendenciu vyrobit v adresari /media nove podadresare s nazvami kariet, ake dostali pri formatovani. Co sa samozrejme zakazdym pri vlozenej karte moze menit a skuste to vysvetlit Sambe, nech zdiela na sieti stale iny adresar... Skoda reci. Takze v mojom pripade pomohlo pridat do adresara /etc/hal/fdi/policy/ subory typu reader_cf.fdi ci reader_sd.fdi. Struktura takeho suboru vyzera nejako podobne:
Este par uprav v subore /etc/ivman/IvmConfigBase.xml:
Keďže môj domáci server toho nemá zas až tak veľa na práci, rozhodol som sa ze na ňom otestujem VMWare Server, ktorý nedávno vyšiel ako free produkt firmy VMWare. Na Gentoo Wiki som objavil priamo odkaz na podrobný postup, takže inštalácia bola celkom oddychovka a prebehla bez problémov. Jediný problém s používaním, ktorý sa vyskytol, boli prístupové práva do adresára pre virtuálne stroje. Po vyriešení som vyskúšal niektoré z Virtual Appliances, ktoré su voľne na stiahnutie. Sú to vlastne hotové virtuálne stroje, väčšinou s nainštalovaným Linuxom alebo nejakým BSD systémom, ktoré môžete spustiť v hociktorom produkte od VMWare (VMWare Server, Player alebo komerčný Workstation) a skúsiť si, ako sa s ním pracuje. Častokrát je daná Appliance zameraná na nejaký speciálny účel - napríklad Linux s nainštalovaným CMS Systémom Joomla, alebo miniatúrne, iba pár MB veľké virtuálne stroje pre SQL servery MySQL a PostreSQL. Za zmienku stojí aj Appliance s testovaciou verziou FreeBSD fileserveru FreeNAS. Takto si môžete otestovať veľké množstvo systémov predtým ako ich budete inštalovať naostro, pričom váš systém zostáva čistý a funkčný.
Gentoo Linux má so svojím portage systémom jednu veľkú nevýhodu oproti konkurencii - rýchlosť. Či skôr pomalosť, keďže všetko sa tu kompiluje zo zdrojového kódu. Našťastie si portage stráži závislosti balíčkov, takže jedným príkazom emerge sa automaticky stiahne a skompiluje kľudne aj 20 knižníc, pomocných programov a utilít, ktoré sú nutné pre beh inštalovaného programu. Na druhej strane má kompilácia výhodu - nastavíte si optimalizácie kompilátora ako potrebujete, čo v určitých prípadoch dáva znateľné zvýšenie výkonu.
Po spustení emerge --sync sa stiahne aktuálna verzia zoznamu balíčkov. Ešte treba spraviť emerge portage aby sa updatovali aj programy na správu a inštaláciu balíčkov.
Emerge -u world sa naštastie nemusí robiť často, vlastne sa nemusí robiť vôbec, pokiaľ nepotrebujete novšie verzie softwaru na produkčnom serveri. V mojom prípade som sa pre to rozhodol kôli novšej verzii kompilátoru gcc. Preto som nechal spraviť kompletnú rekompiláciu všetkých programov nainštalovaných v systéme, nielen tých, pre ktoré medzitým vyšli nové verzie. Syntax príkazu je v tom to prípade emerge -vDe world.
Samotný update by trval na mojom systéme (AMD Sempron 2800+) približne 1 deň, nanešťastie sa ukázalo, že niektoré balíčky (z asi 560 inštalovaných) sa pri určitých nastaveniach systému (a určitých verziách kernelu) nedajú skompilovať a tak bolo nutné konzultovať Gentoo Wiki a užívateľské diskusné fóra. Pre každého trpezlivého, angličtiny znalého užívateľa systému Gentoo je to pravá pokladnica vedomostí a najlepší prostriedok na riešenie problémov.
V niektorých prípadoch bolo možné pokračovať pomocou príkazu emerge -vDe --resume world. Niekedy sa to však nepodarilo a keďže sa mi nechcelo písať všetky nutné emerge ručne, nechal som to prebehnúť znovu od začiatku.
Nakoniec je nutné pomocou príkazu etc-update updatovať konfigurácie skompilovaných programov. Tu treba dávať pozor, aby ste si svoje pracne vyladené nastavenie neprepísali štandardným všebecným konfigurákom, aj keď novšej verzie. Čiže odporúčam najprv zálohovať adresár /etc.
Keď si nájdem zasa čas, donastavím ešte pár ďaľších vecí v systéme, ako napríklad automatické sťahovanie TV programu pre slovenské a české TV stanice vo formáte XMLTV pre MythTV. Zdielanie tlačiarne (multifunkčné zariadenie Canon MP450) cez Sambu mám už vyriešené, teraz sa pokúsim nastaviť zdielanie scannera v MP450.
Paulie
štvrtok, júla 06, 2006
Na stranke Daily WTF som objavil takuto peknu basnicku, v diskusnom fore, v podpise jedneho z uzivatelov:
Hail, hail, fire and snow; Query Google, it will know. Where's the website that I seek? Friendly Google, answer me!
Pre vsetko co vam je na svete mile, NEPOUZIVAJTE HO !!!
Ma neprijemny zvyk pokazit partition table, cim na 99% pridete o data. Vraj takyto katastroficky scenar nastane len ked v nom vytvarate logicke disky v extended partition, ale radsej od toho ruky prec uplne. Bud pockate na opravenu verziu (pravdepodobne 2006.1), alebo mozete pouzit staru dobru rucnu instalaciu podla navodu.
Na zaciatku bolo... Gentoo bez aplikacii. Po restarte nam nejde ani DHCP. Nevadi, nastavime pre tentokrat siet rucne (hodnoty su z mojej domacej siete)
Najprv dame emerge sync co nam updatuje zoznam programov v portage na aktualny stav. Chvilu to trva, vyzbrojte sa trpezlivostou.
Potom emerge portage.
Teraz sa pozrieme na DHCP, (tak ma napada, nedalo sa to urobit uz ked sme boli chrootnuti v novej instalacii ?)
emerge dhcpcd nam doda klienta DHCP rc-update add net.eth0 default ho nastavi na ziskanie IP adresy pri startovani systemu
na zaciatok si skompilujeme par veci ako zaklad (pre vas moze byt uzitocne aj nieco ine), nezabudnite povolit X v /etc/make.conf medzi USE Flags (USE="X ..." cize nesmie byt pred nim znak minus):
emerge mc xorg-x11
po skompilovani treba X-ka nakonfigurovat
xorgconfig
mys dame ako Auto, zariadenie je /dev/input/mice vacsina ostatnych volieb moze zostat na standardnych hodnotach, pripadne si ich nastavte podla vlastneho systemu (monitor, graficka karta).
samotne X-ka nie su ktovieco (ak ste zvyknuti na Windows XP), ale kedze nam zatial netreba KDE (alebo Gnome), skusime Enlightenment
emerge enlightenment
ked je hotovo, spustime ho (predpokladame ze X su vypnute - co sa da klavesovou skratkou CTRL + ALT + BACKSPACE):
startx killall twm e16 (pre moju verziu Enlightenment 0.16)
nastavime aby sa startovalo pri starte X-iek
nano -w /etc/X11/xinit/xinitrc vyhodime riadok exec xterm -geometry... a namiesto neho pridame exec e16
este prihodime zopar malickosti a okras:
emerge epplets
Teraz si trosku "skratime cestu", nebudeme kompilovat, ale stiahneme uz hotovu Mozillu Frefox (aj ked nejake balicky k nej kompilovat stale treba a to tak, ze vela)
Nema ist o kompletnu instalacnu prirucku, skor o modelovu instalaciu na testovaci stroj, ako priklad pre menej skusenych.
- instalacia bola vykonana vo virtualnom stroji VMWare, standardna konfiguracia Windows XP Professional - harddisk bol definovany ako IDE 4 GB - siet je emulovana v mode bridging, aby bol cirtualny stroj viditelny na sieti pre ostatne fyzicke pocitace (automaticky sa vyuzije aj DHCP server a zdielany pristup na Internet) - ako bootovacie CD pre emulovanu CD mechaniku bol pouzity ISO Image instalacneho CD Gentoo
Instalacia:
Nabootujeme instalacne CD Gentoo.
Pomocou prikazu passwd si mozeme zmenit heslo pre root-a.
Prikazom ifconifig eth0 sa presvedcime ci mame pridelenu IP adresu od miestneho DHCP servera, ak nie musime zadat rucne.
Rozdelime harddisk na particie, pre zjednodusenie vytvorime len 3 (boot, swap a root) pomocou fdisk /dev/hda: - klavesovou skratkou n (add a new partition) vytvorime particie, pri otazke na zaciatok particie len odtuknite enterom - primarnu particiu cislo 1 - particiu boot o velkosti 32 MB - primarnu particiu cislo 2 - particiu swap o velkosti napriklad 512 MB - primarnu particiu cislo 3 - particiu root, velkost taktiez len odtuknite enterom a pouzije sa automaticky vsetok zvysny volny priestor - pre particiu 2 (swap) zmenime typ klavesou t, na typ 82 (swap) - zapiseme klavesou w (write)
Vytvorime filesystemy: - pre boot particiu pouzijeme ext2, co zabezpeci prikaz mke2fs /dev/hda1 - pre swap pouzijeme mkswap /dev/hda2 a aktivujeme pomocou swapon /dev/hda2 - pre root particiu pouzijeme ext3, co zabezpeci prikaz mke2fs -j /dev/hda3
Namountujeme vytvorene particie: - mount /dev/hda3 /mnt/gentoo - mkdir /mnt/gentoo/boot - mount /dev/hda1 /mnt/gentoo/boot
Skontrolujeme datum date a ak treba, nastavime date MMDDhhmmYYYY
Rozpakujeme Stage subor: skontrolujeme ls /mnt/cdrom/stage ci mame namountovanu cdrom a na nej subor so stage3 cd /mnt/gentoo tar xvjpf /mnt/cdrom/stages/stage3--2005.1-r1.tar.bz2 (subarch nahradite verziou, aku mate vy)
Rozpakujeme subor s Portage: skontrolujeme ls /mnt/cdrom/snapshots ci mame namountovanu cdrom a na nej subor s Portage tar xvjf /mnt/cdrom/snapshots/portage-.tar.bz2 -C /mnt/gentoo/usr (date nahradite verziou, aku mate vy)
Nastavime parametre pre kompilator: nano -w /mnt/gentoo/etc/make.conf pre mna boli dostacujuce standardne parametre, len som zmenil -Os na -O2 a pridal -march=i686
Pridame do make.conf novy riadok: MAKEOPTS="-j2"
Namountujeme filesystemy /proc a /dev: mount -t proc none /mnt/gentoo/proc mount -o bind /dev /mnt/gentoo/dev
Skopirujeme informacie o DNS: cp -L /etc/resolv.conf /mnt/gentoo/etc/resolv.conf
Chrootneme sa do novej instalacie: chroot /mnt/gentoo /bin/bash env-update source /etc/profile export PS1="(chroot) $PS1"
Pridame do /etc/make.conf novy riadok (priklad, u vas sa mozu pouzit ine parametre): USE="-X -gtk -gnome -qt -kde dvd alsa cdr" ktory hovori, ze ktore ebuildy z portage sa maju taktiez kompilovat, pripadne s podporou ktorych sa ma ebuild kompilovat. Teda napriklad emerge mc nebude kompilovat cele Gnome a nezakompiluje ani podporu pre Gnome do mc.
Nastavime casovu zonu pomocou cp /usr/share/zoneinfo/Europe/Bratislava /etc/localtime Pre istotu skontrolujeme a pripadne nastavime prikazom date (pozri vyssie) spravny datum a cas
Nakonfigurujeme kernel: stiahneme aktualne zdrojaky kernelu prikazom USE="-doc symlink" emerge gentoo-sources cd /usr/src/linux make menuconfig zapneme co potrebujeme, hlavne drivery pre nas hardware, podporu filesystemov, parametre make && make modules_install
Pridame do /etc/fstab riadky, aby sa pri starte automaticky pripajali filesystemy: /dev/hda1 /boot ext2 defaults,noatime 1 2 /dev/hda2 none swap sw 0 0 /dev/hda3 / ext3 noatime 0 1
Nastavime sietove parametre, meno pocitaca a domenu: nano -w /etc/conf.d/hostname nano -w /etc/conf.d/domainname
Prikazom passwd si zmenime heslo pre root-a v nasom novom systeme.
Doladime nastavenia pre system, premenne v /etc/rc.conf (podla komentarov v tom subore): nano -w /etc/rc.conf
Nastavime hodiny na lokalny cas: nano -w /etc/conf.d/clock nastavime CLOCK="local"
Nakolko disk v mojom DMC (domace multimedialne centrum) odchadza do kremikoveho neba, bude treba zohnat nahradu a nainstalovat znovu Gentoo Linux. Kedze medzitym vysli novsie verzie asi tak vsetkych programov a kniznic ktore su na beh Mythtv nutne (mysql, qt), povedal som si ze budem robit zatial nejake testy s novym Gentoo a Mythtv (ktoreho verzia 0.19 vysla nedavno). Pouzivam na to VMWare, ktore umozni sucasny beh viacerych virtualnych pocitacov na jednom skutocnom. Vykon takeho to virtualneho pocitaca znatelne zaostava za skutocnym strojom, na ktorom je VMWare nainstalovany, hlavne koli emulacii hardware (kriticka je hlavne graficka karta...), takze sledovanie plynuleho videa vo vyssom rozliseni je prakticky nemozne. Na skusanie "co ta vec dokaze" je to ale neocenitelna pomocka.
Priatel Fifteen na svojom blogu nedavno oznamil, ze sa chysta podrobnejsie sa oboznamit s Linuxom v praxi, tak som sa ho pokusil nalomit na Gentoo, ktore je vhodne skor pre tych technicky zalozenych.
Instalacia:
Tak som sa pustil do instalacie a pripravil som ingrediencie:
1./ Nahodil som vo VMWare spomedzi preddefinovanych moznosti novy virtualny stroj (virtual machine = VM) konfiguracie standardnej Windows XP-ckovej Professionalnej. Na rozdiel od preddefinovaneho VM pre Linux ktory pouziva SCSI disky, obsahuje Windows XP verzia harddisk IDE (samozrejme si ho mozete vyhodit mozete pridat ine, ake potrebujete). Disk som dal priblizne 16 GB (subory, ktore ho emuluju sa budu postupne zvacsovat ako bude narastat pocet a velkost suborov), pamat 256 MB, zvysok konfiguracie standard.
4./ Spustil som VM V kratkosti povedane, graficky instalator ma nejak nepresvedcil... nie vsetko mi tam fungovalo, co mozno nebola jeho vina ale aj tak... som celu VM zrusil a nahodil odznova.
Cisto textova instalacia z normalneho install CD prebehla bez nejakych vacsich zadrhelov, VSETKO je detailne popisane na stranke Gentoo Handbook, len musite vediet po anglicky. Co nie je tam, bude na Gentoo-Wiki alebo Gentoo Discussion Forums.
Kedze moja prva instalacia Gentoo prebehla pred rokom, nic som si z nej uz nepamatal. Musel som postupovat krok za krokom, ktory skutocne vedie za rucicku aj zaciatocnika. Mal som dilemu, kolko miesta priradit pre jednotlive particie a vlastne aj to kolko particii potrebujem. Pokial ste domaci uzivatelia, nemusite mat samostatne particie na /usr, /var, /home, toto vsetko moze byt na hlavnej particii / Samozrejme v tom pripade sa nemozete drzat slepo a doslovne instalacie podla priruckym. Samostatne particie maju vyhody - ak sa vam zaplni /var (kde su napriklad logy) zvysok systemu moze ako-tak nadalej fungovat. Ak budete mat /var ako fyzicky adresar na root particii, tak vam logy alebo mail-queue moze zaplnit cely disk (ak je prilis maly). Odporucam experimentovat, po nejakej dobe zistite kolko vas system potrebuje v kazdom adresari a podla toho mozete pocas "ostrej" instalacie vytvarat particie "na mieru".
Instalacia systemu prebehla hladko, konfiguracia kernelu s ohladom na moj (v tomto pripade virtualny) hardware taktiez. Po reboote nabehol system. No... skoro... Zabudol som na boot manazer. Nejak sa mi podarilo preskocit kapitolu v instalacnej prirucke. Tak nahodil install CD a znova prebehnut zaciatok instalacie, uz nebolo treba vytvarat particie, kopirovat subory z tar balikov, len nahodit Grub. A bolo Gentoo... No a co teraz s holym systemom... podme instalovat utility a aplikacie. Zeditovat make.conf, pridat donho parametre na optimalizaciu kompilatora a USE Flags. Emerge portage, emerge sync a mame aktualny stav. Na zaciatok mc, screen, par dalsich drobnosti (demony pre dhcp, ntp...). Celkom sa mi osvedcilo nechat stiahnut zdrojaky a zacat kompilovat prvu aplikaciu, ked sa zacne kompilovat prepnut do druheho terminaloveho okna a pomocou emerge -f ... zatial dotiahnut ostatne zdrojaky. Ked skonci prva kompilacia, jednym emerge s vela parametrami nechat skompilovat zvysok a dat si kavu, mozno obed (podla rychlosti pocitaca). Ak si date kompilovat nieco fakt velke ako napr. KDE, tak ranajky, obed, veceru, ranajky, obed... atd. :-)
Pre urychlenie kompilacie sa da pouzit ccache, s ktorou ale zatial nemam ziadne skusenosti. Ak mate viac pocitacov, dal by sa pouzit distcc na distribuovane kompilovanie, dokonca vraj aj na Windows strojoch, to musim tiez niekedy otestovat.
Potom pridu na rad zaujimavejsie veci: X, nejaky Windows Manager (skusam Enlightenment a zatial sa celkom da), samotny MythTV.
Samotna instalacia MythTV bol na rozdiel od minuleho pokusu tvrdy oriesok. Ako som spominal, niektore kniznice a aplikacie ktore MythTV potrebuje sa zmenili, pricom najnovsie verzie nie su vzdy podporovane.
Problemy na konci:
mysql = skoncil som nakoniec u verzie 4.1.16 (alebo 5.0.0 - prikaz status v mysql a "emerge -s mysql" hovoria nieco ine) a nastavenie latin1 namiesto utf (chyba "Specified key was too long; max key length is 1000 bytes") ked to konecne zacalo fungovat
QT = verzia 3.3.4-r8 (ine verzie mali problem s driverom ci pluginom pre mysql, QT4 je nepodporovane v MythTV, aspon pokial viem)
MythTV 0.19 = minimalne sa nastartuje, uvidim ako dalej, kedze vo VMWare nemam ziadne zdroje ziveho videa na nahravanie, doinstalujem pluginy (MythVideo a ostatne)
Je mozne ze ostru instalaciu s novym diskom popisem krok za krokom. Nech sa inspiruju aj dalsi. Aspon sa vyvaruju mojich zaciatocnickych chyb.
Update: uz som zasa naspat, nemoznost komentovat prispevky ma odradila, nastastie som objavil utilitu Wbloggar ktora umoznuje pridavat prispevky bez pomaleho Web rozhrania stranky Blogger.
Podla vsetkeho Microsoftia kuchyna na hardware ukuchtila zasa nieco zaujimave - bezdrotovu klavesnicu pre Windows Media Center Edition. Obsahuje integrovany touchpad, ma podsvietene klavesy a mala by stat asi tak 100$. To sa mi hodi do Domaceho multimedialneho centra. Aj ked nebezi na Windows MCE.
V sucasnosti sa na trh (v zapadnych krajinach) dostava stale viac domacich multimedialnych centier postavenych na Windows XP MCE (Media Center Edition). Hardwarovo ide o obycajny pocitac, castokrat s pritazlivou skrinkou typu Barebone. Softwarovo su to obycajne Windows XP (zda sa mi ze Home Edition) s nejakym tym softwarom navyse, ktory zabezpecuje nahravanie a prehravanie multimedialnych suborov (TV, DVD). U nas sa myslim zatial oficialne nic takeho nepredava. Pre obycajne Windows XP exituje viacero programov, ktore vykonavaju funkciu videorekordera, pripadne prehravaca multimedialnych suborov. Ale tie najlepsie z nich su komercne a nestoja prave malo (BeyondTV od firmy Snapstream).
Alternativou je program MythTV, urceny pre OS Linux. Sklada sa z viacerych modulov, ktore zabezpecuju nahravanie TV signalu (MythTV), prehravanie DVD (MythDVD), hudby (MythMusic), atd.
Ako operacny system som si vybral Linux Gentoo, ale je mozne pouzit skoro ktorukolvek distribuciu a MythTV pre nu skompilovat. Zaciatocnikom odporucam Fedora Core 3, pre ktoru existuju skompilovane balicky, ktore sa daju jednym prikazom z Internetu stiahnut a nainstalovat. Usetri to dlhe hodiny kompilovania a funcknost je zarucena.
SW:
Linux Gentoo - operacny system MythTV - toto je vlastne zaklad pre vsetky multimedialne funkcie
Dalsie funkcie zabezpecuju:
Mplayer - prehravac video suborov Xine - DVD prehravac Samba - zdielanie suborov pre lokalnu siet Firefox - WWW browser Gaim - instant messager (ICQ) Open Office - pre prilezitostne pisanie textov NTP daemon - synchronizacia casu so serverom na Internete Apache - WWW server
So stavbou som zacal po vianociach 2004. S hardwarom nebol ziadny problem, ako zaklad som pouzil svoj pocitac, ktory ma viac ako dostatocny vykon na prehravanie beznych filmov (DVD, Mpeg4), ako aj na nahravanie analogoveho TV vysielania. Jedina vec co som doplnil do zostavy (uz "za jazdy" - pocas testovania softwaru MythTV) je satelitna karta na prijem DVB vysielania.
HW:
Intel P4 1.8 Nortwood, zakladna doska s chipsetom i845PE 512 MB DDR266 RAM, graficka karta ATI Radeon 9200, 80 GB HDD, CDRW, zvukova karta on-board AC97, TV karta AIMSLab VideoHighway Xtreme digitalna satelitna karta Hauppauge WinTV Nova-CI (vyrobca) standardna ATX skrinka
Na prehravanie videa by stacil aj slabsi pocesor, pri nahravani analogoveho vysielania je kazdy MHz dobry. Takato zostava bez problemov zvlada nahravanie a prehravanie sucasne (v dostatocne nizkej kvalite), co umoznuje timeshifting.
Z analogovych kariet je oblubena a uzivatelmi programu MythTV odporucana Hauppauge WinTV-PVR-250 (recenzia, vyrobca) alebo WinTV-PVR-350 (recenzia, vyrobca). Oba tieto modely maju hardwarovy MPEG2 encoder, takze aj pri nahravani analogoveho signalu sa CPU nezapoti. Model 350 ma okrem encodera aj decoder s TV vystupom, ktory sa moze pouzivat sucasne s encoderom, co znamena dalsie setrenie CPU. Pri nahravani DVB zo satelitu je zatazenie procesora minimalne, pretoze signal uz kodovany je (MPEG2) a staci ho len zaznamenat na disk. V takychto pripadoch je mozne pouzit procesory s omnoho nizsim vykonom, ktore sa daju lahsie uchladit (VIA procesory s pasivnym chladenim)
Ako vidite z mojej zostavy, je mozne skombinovat viac TV alebo DVB kariet a pri dostatocne vykonnom systeme nahravat viac programov sucasne, zalezi vsak na konkretnych modeloch. Rozne zdroje na internete uvadzaju, ze sucasna prevadzka dvoch DVB kariet od jedneho vyrobcu v jednom pocitaci je problematicka az nemozna.
Co sa hlucnosti tyka, su v pocitaci 3 hlavne zdroje hluku:
- ventilator v zdroji - ventilator na chladici procesora - HDD
Ventilator v zdroji je mozne stisit trochou bastlenia, alebo kupit namiesto stareho bezneho NO-NAME novy zdroj s regulaciou otacok. Tato druha moznost sa mi paci viac, ale je financne omnoho narocnejsia, takze ju odlozim na neskorsie.
Ventilator na chladici procesora mam stiseny prepinacom na to urcenym, kupenym v obchode. Sikovnejsi si napajkuju odpor alebo potenciometer sami. Odporucane parametre sa daju najst na Internete.
Treti zdroj hluku je najtazsi oriesok. Napriek tomu, ze je prepnuty Acustic Management na tichy mod a presuvanie hlaviciek nie je pocut, otacanie platni vydava konstatne piskanie (alebo snad svistanie). Toto sa da vyriesit jedine kupou noveho harddisku.
Skrinku by som chcel niekedy v buducnosto vymenit za nieco taketo.
Spominana zostava nie je idealna (hlavne kvoli hluku), ale ako zaciatok na ziskanie skusenosti plne vyhovuje.
som sa rozhodol ze si postavim vlastne "Domace multimedialne centrum".
Urcite to nebude idealny pristroj, univerzalny a zaroven s jednoduchym ovladanim, ale tieto dve veci sa asi navzajom vylucuju. Proces to bude zdlhavy (hlavne z financnych dovodov), jednotlive hardwarove a softwarove komponenty asi budu pridavane on-the-fly (hm, toto slovne spojenie ma zaujimavy doslovny preklad).
Poziadavky:
- pripojenie k TV (to je hadam samozrejme) - prehravanie DVD - prehravanie videa v inych formatoch - prezeranie obrazkov JPEG - prehravanie audio CD - prehravanie MP3 - nahravanie TV vysielania
doteraz by to nebolo nic zvlastneho, taketo zariadenia su uz pomerne bezne, ale kedze zakladom bude pocitac, mozeme si ho lubovolne rozsirit o dalsie funkcie, napada ma niekolko moznosti:
- dialkove programovanie nahravania cez Internet - archivovanie nahravok na DVD - VOIP telefonovanie po Internete (Skype) - fileserver pre domace pouzitie (ak bude HDD dost velky) - v nudzovom pripade pouzitie ako bezny pocitac (prehliadac WWW, pisanie textov) - pripajanie externych pamatovych zariadeni cez USB, pripadne FireWire - zdielanie tlaciarne pre domacu siet - WiFi softwarovy AP pre domacu siet - VPN server pre pristup do domacej siete z Internetu - raz za cas nejaka ta hra neuskodi :-)
Ak niekoho napadnu dalsie funkcie co by DMC (domace multimedialne centrum) malo zvladat, kludne napiste do komentarov.
V dalsich castiach sa budem venovat hardwaru a softwaru pre DMC.
